Každý zdravý strom potrebuje pevné korene. Korene stromu určujú jeho pôvod a čerpajú živiny z pôdy, do ktorej sú vsadené. Táto pôda má veľmi špecifické zloženie na to, aby z nej mohol vyrásť presne taký strom, aký pred sebou vidíme. 
My sme ako tie stromy. Potrebujeme pevné korene k tomu, aby sme boli zdravý. Naše korene vyjadrujú náš pôvod a cez ne sa napájame na pôdu, ktorá tieto korene vyživuje. Tou pôdou je naša reč. Kdežto jazyk je len slovným vyjadrením reči, reč je niečo oveľa hlbšie. Predstavte si reč ako tón vychádzajúci z ticha a jazyk ako notu, ktorá tento tón zaznamenáva a symbolicky vyjadruje.
Reč je priamym vláknom vedúcim k zdroju všetkého bytia. Reč je tou výživou pre naše korene. Nie nadarmo sa slovo „reč“ podobá slovu „rieka“. Reč je totiž priamym prúdom čistej náuky a poznania, prúdom, ktorý nám pomáha vnímať širšie súvislosti.
Na to, aby sme sa mohli učiť poznávať reč, potrebujeme najprv poznávať svoje korene. Skúsme si predstaviť, že svoje korene sme si vybrali sami a to dobrovoľne. Zrodili sme sa presne do takých súvislostí, ktoré sú najvhodnejšie pre zámer nášho zrodenia.
A tieto súvislosti sú našimi koreňmi, bránami k rodnej reči, ktorej čistý a prirodzený prúd vedie až k bránam Stvoriteľa všetkej existencie.
