Naša drahá žiačka Laura Haršániová napísala krásny článok o svojim zážitkoch počas seminárov a svojom vnímaní Rozvahy pohybu. Nech sa páči, prečítajte si. 🙂
: Na poslednej víkendovke (6.-8. septembra) sa pri záverečnom zdieľaní Verka vyjadrila, že ak by mal niekto chuť zhodnotiť a zapísať, čo zažil na pobyte, radi s Maťkom tieto slová prijmú a uverenia na svojej stránke. Táto myšlienka so mnou ihneď zarezonovala ako skvelá možnosť podporiť Rovahu pohybu a zdieľať svoj pohľad na semináre s ľuďmi, ktorí sa ich ešte nezúčastnili. Takisto ma oslovila príležitosť pozrieť sa späť a zhodnotiť, čo mi Rozvaha pohybu dala, a kam som sa za dobu navštevovania týchto seminárov posunula.
Môj prvý kontakt s Maťkom, Verkou, ich vlkopsom Lesanom a Rozvahou pohybu bol na prelome tohto roku, na 7-dňovom pobyte na Lovinke, ktorý sa niesol v duchu vierozvesti ŽiaRA sláviJA. Úprimne? Na tento pobyt som sa rozhodla ísť kvôli Lerimu, ktorého rozpravy som už istý čas sledovala na Fejsbúku, o Rozvahe pohybu som nemala ani poňatia. Môj prvý dojem z tohto nádherného systému práce s telom vám asi najlepšie vykreslí fakt, že po návrate z pobytu som sa hneď prihlásila na najbližšiu víkendovku, a potom hneď na ďalšiu… Ale začnem pekne poporiadku – čím ma vlastne tak oslovila Rozvaha pohybu?
Nie som si istá, ako presne som to vnímala vtedy, no v súčasnosti by som to zhodnotila ako prepojenie sa s vlastným telom. Na prvom pobyte som pod vedením Maťka začala chápať, čo to znamená „precítiť svoje telo“. Otvorili sa predo mnou nové dvere a za nimi som objavila obrovskú vďaku voči svojmu telu. S úctou a rešpektom som si začala uvedomovať všetko, čoho je moje telo schopné, čo vytrpí, čím mi slúži, a ako mi umožňuje realizovať a prejavovať sa v hmotnom svete. Začala som pozorovať a pýtať sa, kam ma telo pustí a prečo ma bolí to či ono.
Ďalšia vec, ktorou ma Rozvaha pohybu zaujala, bolo množstvo (pre mňa) nových cvikov a pozícií, ktoré mi pomáhali uvoľňovať sa a nadobúdať silu zároveň – dokonalá rovnováha. Taktiež ma fascinovala ladnosť pohybov pri pozorovaní Maťka alebo Verky pri cvičení. Ľahunké plynutie tela, v súlade s tokom energie prúdiacim skrz, vo mne ihneď evokovalo obraz stromov. Silných a pevne zakorenených, no ohybných zároveň. Dodám už len, že Maťko vedie hodiny svojím príjemným hlasom pekne krok po kroku opisujúc, ako sa dostať do danej pozície, a na jednotlivé pozície ponúka varianty pre začiatočníkov, stredne porkočilých či pokročilých. Nikdy som nevidela tak rôznorodú skupinu, čo sa týka úrovne zručnosti práce s telom, ktorá by dokázala spolu cvičiť bez toho, aby sa začiatočníci cítili stratení a neschopní, a pokročilí ukrátení.
Okrem samotnej práce s telom mi tieto semináre priniesli do života aj rozjímanie, ktoré sa stalo súčasťou mojej cesty hľadania vlastného stredu. Vedené meditácie či cesty zvukom sprevádzané nástrojmi, na ktorých Maťko a Verka hrajú, sú súčasťou každej víkendovky. Semináre dotvára úžasná strava (či už od Dobromilky alebo Jarabiniek), pokojné prostredie okolitých lesov a nádherné zdieľania s ľuďmi, s ktorými víkend trávite. Všetko sa spája do jedného celku, ktorý je uzdravujúci a inšpiratívny.
Od môjho prvého kontaktu s Rozvahou pohybu prešlo viac než 9 mesiacov. Ťažké, no zároveň nádherné transformačné obdobie, v ktorom som nachádzaním rovnováhy pri cvičení, začala nachádzať aj rovnováhu v živote. Začala som sa učiť trpezlivosti, keď som mesiace cvičila zvládnutie jednej pozície. Naučila som sa viere vo vlastné schopnosti, úctivo rešpektujúc mieru vlastných síl a možností. Vnímam svoje obmedzenia a učím sa s nimi pracovať – pri cvičení aj v živote. Asi už rozumiete, že Rozvaha pohybu pre mňa znamená oveľa viac ako len systém cvičenia… :
Chválim a ďakujem!
Foto a text: Laura Haršániová
