My sami si vyberáme, komu chceme dôverovať. Zároveň sa tiež učíme dôverovať sebe a svojim rozhodnutiam.
Keďže každá ľudská bytosť je svojbytná, jej rozhodnutia sú jej osobnou zodpovednosťou a my jej môžeme len dôverovať, že sa bude rozhodovať na základoch vzájomnej dôvery. Základy vzájomnej dôvery by mali byť pevné a zdravé. Budovanie základov vzájomnej dôvery je postupný proces, v ktorom sa odhaľuje naša zraniteľnosť.
Pokiaľ skutočne dôverujeme samým sebe, vtedy môžeme dôverovať aj druhým. Samozrejme, my sami si vyberáme, s kým sa rozhodujeme vytvárať si hlbšie vzťahy a s kým chceme prehlbovať vzájomnú dôveru.
DÔVERA je naším základným stavebným kameňom na ceste k napĺňaniu nášho životného poslania. Dôvera nám pomáha objavovať hlbší zmysel čohokoľvek, čo robíme, pretože samotná dôvera je zmyslom spoznávania podstaty našej ľudskej existencie a priamou cestou k Bohu.
Dôvera je to, čo nás spolu spája a na vyšších úrovniach bytia nám ukazuje, že všetci sme z jedného zdroja.
Dôvera nám tiež odzrkadľuje náš postoj k životu. Je dôležité uvedomiť si, že dôverovať (alebo nie) je našim vlastným rozhodnutím a našou vlastnou voľbou. My sami si vyberáme, komu, alebo čomu dôverujeme.
Skutočná dôvera nepotrebuje žiadne záruky. Práve v časoch tej najväčšej neistoty je silu dôvery cítiť najviac. Pocit dokonalého bezpečia je dokonalou ilúziou a v každom našom rozhodnutí je prítomné určité riziko.
Vedomý človek sa rozhoduje dôverovať aj napriek riziku, že sa môže sklamať. Naivný človek však s rizikom sklamania vôbec nepočíta.
Vedomý človek dôveruje z porozumenia, lásky a odvahy, kým naivný človek dôveruje z lipnutia na svojich očakávaniach a mylných presvedčeniach.
Život však prináša aj hlboké pády a každý z nás si do určitej miery v živote musí prejsť bolesťou zo sklamanej dôvery. Táto bolesť nás však učí stať sa lepšou a vedomejšou verziou samého seba. Táto bolesť nás prebúdza z našich stagnácii.
NEISTOTA je výbornou príležitosťou k nášmu osobnému, ale aj duchovnému rastu.
Neistota môže vyvierať z nášho vlastného, osobného prejavu a vtedy je dôležité vedieť byť rozhodný, vedieť sa povzbudiť, nabrať sebavedomie a oprieť sa o pilier vlastnej sebahodnoty. Osobná neistota je totiž prejavom nízkej sebadôvery a odhaľuje nám odpojenie sa od svojej duchovnej podstaty.
Náročnejšie však je, keď naša neistota vyviera z vonkajších okolností, ktoré nevieme nijako ovplyvniť. Predstavte si, že prichádza búrka, skryjete sa pod stromom a odolávate nepriaznivým podmienkam. Pýtate sa:
„Kedy tá búrka už konečne pominie? Prežijem to vôbec?“
Pamätám si, ako kedysi moje staré „ja“ zvyklo vnímať neistotu ako pocit ohrozenia. Bál som sa, že veci nemusia dopadnúť tak, ako by som si to ja sám predstavoval. Tým som si však v sebe vytváral len napätie a obavy. Nedôveroval som životu a bol som odpojený od svojej duchovnej podstaty.
Postupne som však začal prichádzať na to, že ak aj veci nedopadnú tak, ako by som ja sám chcel, stále je to úplne v poriadku a deje sa to len pre môj najvyšší osoh. Bolestivé pre mňa vždy bolo vzdať sa lipnutia na svojich mylných presvedčeniach a očakávaniach. Až pokiaľ som nepochopil, že neistotu môžem vnímať ako svoju skúšku. V tejto skúške mám možnosť ukázať, či som správne pochopil všetky svoje životné lekcie. Ak áno, mám možnosť posunúť sa ďalej nielen vo svojom živote, ale aj vo svojom duchovnom sebarozvoji. Ak nie, skúška sa bude opakovať a ja budem musieť na sebe zapracovať, aby som ju zvládol.
Zároveň ma neistota vždy učí prehlbovať jednu veľmi vzácnu cnosť. A tou cnosťou je trpezlivosť. Trpezlivosť a dôvera idú spolu ruka v ruke a ich zušľachťovaním ku mne prichádza múdrosť.
Vzdávam sa lipnutia na všetkom, čo neslúži môjmu najvyššiemu osohu a šťastiu. Otváram sa tomu, čo potrebujem, čo je pre mňa najosožnejšie a čo je v súlade s mojími hodnotami. Zároveň si do života zadávam jasný zámer, ktorý postupne tvarujem do svojho celoživotného diela.
Ďakujem za dary prítomného okamihu!
🙏✨️🧘♂️🌲
