Ten, kto žije v pravde, žije v úplnej duševnej nahote. Takýto ľudia nič neskrývajú, sú úprimní a sú nám ľahko čitateľní. V prítomnosti takéhoto človeka máte pocit, že o vás všetko vie a že do vás vidí. A práve to môže byť mnohým ľuďom nepríjemné. Hanbia sa za svoje pocity, hanbia sa za svoje slabosti. Neuvedomujú si, že ľudia žijúci v pravde ich za ich slabosti neodcudzujú.
Žiť v pravde a byť duševne nahý je zároveň veľmi oslobodzujúce. Priznávať si vlastné kvality, ale aj vlastné tiene, je nevyhnutné na ceste poznania samého seba.
Na druhej strane, žiť v klamstve, pokrivení a pretvárke je pre nás veľmi vyčerpávajúce a obmedzujúce. Nič také ako „milosrdná“ lož v skutočnosti neexistuje. Existuje len lož a akýkoľvek prívlastok jej dáte, stále to bude iba lož a skrze ňu odzrkadľujúce sa vlastné pokrivenie.
A čo ja? Ja som sa rozhodol žiť v pravde už dávno a s pokorou príjmam všetky dôsledky tohto rozhodnutia. Viem, že niektorí ľudia budú na mňa ukazovať prstom, nikdy ma nepríjmu a som s tým úplne zmierený.
Zároveň viem, že ľudia, ktorým som blízky, ma ľúbia presne takého, aký som. Nemajú voči mne žiadne predsudky a pravdivo mi vyjadrujú, ako sa pri mne cítia. Nepotrebujú ma meniť na svoj obraz a berú si zo mňa presne takú esenciu, ktorá im najviac chutí. Týchto ľudí ja nazývam svojou rodinou a aj vďaka nim je pre mňa tento svet bezpečným miestom, kde je pre mňa radosť žiť.
