Hanba a vina sú prejavom vnútorného rozporu.
Hanba je v podstate skrytý strach z odsúdenia a zosmiešnenia, kým vina je rozpor s vlastným svedomím.
Hanba nám odhaľuje časti osobnosti, ktoré sú nám nepríjemné a ktoré ešte nemáme v sebe odpustené, či prijaté.
Pocit viny sa v nás objavuje vtedy, keď sa chováme v rozpore s vlastným svedomím. Vina nám však môže byť užitočná, ak ju vnímame ako blikajúcu kontrolku. Poukazuje nám na naše konanie, ktoré by sme mali napraviť. Keď však pocit viny potláčame, dostávame sa čoraz viac do hlbšieho a hlbšieho utrpenia. Človek, ktorý si nepripúšťa vlastné zlyhania a nie je schopný ich naprávať sa stáva bezcharakterným. A to sa mu neskôr začína prejavovať ako na fyzickom, tak aj emočnom, psychickom a duševnom zdraví.
Toxická hanba sa prejavuje ustavičným spochybňovaním seba a vytvára nám väzenie neustáleho ponižovania sa. Jej dôsledkom je nedostatok sebalásky a takmer žiadna sebahodnota.
Hrdosť nám dovoľuje kráčať s vystretým chrbtom a umožňuje nám vážiť si to, čo už sme vo svojom živote dosiahli. Hrdosť nám pomáha vážiť si samého seba, svojich blízkych, svoje hodnoty i svoju energiu. Z hrdosti tiež pramení naša sebaúcta a vnútorná sila.
Hrdosť však nie je pýcha. Pokiaľ nevieme byť hrdý na seba, nemôžeme byť hrdý ani na druhých. Kým pyšný človek stavia svoju hodnotu na porovnávaní sa s druhými, hrdý človek vníma svoju sebahodnotu v užitočnosti svojej práce, svojich skutkov a svojich činov.
