Som rád, že som v živote ukotvený. Ukotvený v sebe, vo svojej rodine, vo svojom živote, vo svojom poznaní. Zároveň som tiež ukotvený v pokore, lebo viem, že všetko je pominuteľné, nič na tomto svete nie je moje a nič na tomto svete netrvá navždy.
Akú výhodu má vlastné ukotvenie? Predstavte si to na príklade plavca, ktorý pláva v rieke. Ak je plavec „ukotvený“ v prúde rieky, môže si dovoliť počas plávania všakovaké plavecké kúsky a vie zhruba, kde si môže dovoliť vyplaviť sa na breh.
Avšak plavcovi, ktorý nepozná prúd rieky a nie je v ňom ukotvený, sa môže stať, že prúd ho strhne a riadne oplieska o skaliská.
Byť ukotvený neznamená byť zaseknutý. Ak plavec rozpozná pre neho lepší, či výhodnejší prúd, tak môže starý prúd opustiť a vybrať si prúd nový. Byť ukotvený znamená dôverovať prúdu, ktorým sa plavím a poznať jeho približný smer. Byť ukotvený znamená byť oddaní.
Ak máte svoj život vo svojich rukách, ste ukotvený. Ak nerozumiete tomu, čo sa Vám v živote deje a ste len nástrojom vonkajších tlakov, či okolností, tak vtedy ukotvený nie ste. Preto by ste do života mali prijať takú vieru, v ktorej sa vedieť ukotviť budete. Vieru, ktorá je pre Vás vyhodná, užitočná a vedie Vás správnym smerom. Totiž tomu, čomu sami veríte, sa Vám bude aj diať.
Želám Vám, nech je Vaša viera spravodlivá moji priatelia a nech Vás vedie k zmiereniu, rozvahe a radosti! 
