Stojka nie je iba o sile, technike či schopnosti držať telo hore nohami. Je to práca s vlastnou pozornosťou.
V okamihu, keď sa obrátime hore nohami, okolitý svet na chvíľu utíchne. Aby sme zostali v rovnováhe, musíme cítiť svoje telo. Vnímať svoj dych. Zachytiť každý malý pohyb, každú zmenu ťažiska, každé napätie, ktoré sa v tele objaví. Stojka nás vracia z hlavy späť do tela.
V každodennom živote sme neustále vystavení množstvu podnetov. Myšlienky, povinnosti, obrazovky, emócie, strachy, či túžby. Naša pozornosť sa rozptyľuje a často reagujeme skôr, než si vôbec uvedomíme, čo sa v nás deje.
Kam smerujeme našu pozornosť, tam prúdi naša energia. A to platí aj pre sexuálnu energiu.
Nie je potrebné ju potláčať ani s ňou bojovať. Môžeme sa ju učiť vnímať. Vnímať jej vznik, intenzitu a smer. A predovšetkým zostať prítomní v momente, keď sa objaví impulz konať.
Sebaregulácia je schopnosť vnímať svoju energiu bez toho, aby nás okamžite ovládla. Je to priestor medzi impulzom a reakciou. Priestor, v ktorom sa môžeme nadýchnuť, zostať v tele a rozhodnúť sa, čo s tou energiou vlastne urobíme.
Keď sa telo začne nakláňať, nemusíme okamžite bojovať o návrat do dokonalej pozície. Najskôr potrebujeme cítiť, čo sa deje. Jemne reagovať. Prispôsobiť sa. Naučiť sa spadnúť. Pretože rozvaha nie je nehybnosť. Rozvaha je tanec vedomia a pohybu. Je to neustále počúvanie tela a priestoru, schopnosť prijímať zmenu a odpovedať na ňu. A možno práve preto môže byť stojka takým zaujímavým nástrojom sebapoznania. Učí nás zostať pokojní v neistote. Vnímať napätie bez toho, aby nás ovládlo. Dýchať aj v momente intenzity, neistoty, či zmeny. Byť vo svojom tele namiesto toho, aby sme zostali iba vo svojej hlave.
Neutekaj pred tým, čo sa v tebe objavuje. Ani sa tým nenechaj okamžite uniesť. Zostaň prítomný. A keď sa telo, dych, pozornosť a energia na chvíľu stretnú v jednom okamihu, stojka prestáva byť iba fyzickou pozíciou. Stáva sa praxou vedomia.
