Včera som sedel v lese na skale a ľahunko sa vnáral do tajov zimy. Moje vnáranie sa, stíšenie a načúvanie ma priviedlo k hlbokému stavu pokoja. Občas sa môj pohľad uprel do výšin, kde som sa kochal nádherou nebeských krás a ja som si uvedomil, ako sa mi páči, že som na oblohe už dlho nevidel žiadne lietadlo.
Niet pochýb, že planéta sa čistí. Aj my ľudia prechádzame hlbokou očistou. Tak, ako nikdy predtým, sme konfrontovaný so svojou vlastnou špinou i svojou vlastnou temnotou. Viem si predstaviť, že pre mnohých je to veľmi ťažké obdobie. Avšak mocnosti, ktoré nás ľudí presahujú, sú k nám napriek všetkému veľmi láskavé.
Teraz je ten správny čas ponoriť sa hlboko do seba a podstúpiť vnútornú očistu. Prepustiť staré a prijať nové. Je čas ZMIERENIA.
Ak chceme vidieť spoločenské zmeny k lepšiemu, potrebujeme tieto zmeny najskôr spraviť v sebe. Svojim životom kráčať príkladom druhým a byť inšpiráciou pre tých, ktorí si nás ako vzor sami vyberajú.
Či už v každodennom živote, alebo na sociálnych sieťach však badať aj obrovskú nevraživosť. Ľudia sa napádajú, odsudzujú, štekajú po sebe a vrčia na seba ako psy. Nie je to nič iné, len prejavy hlbokých strachov, ktoré sú v nás zakorenené. Strach z nepoznaného, strach z inakosti, strach zo straty bezpečia. Tento strach sa nám potom v zjavenom svete prejavuje ako temnota. Veď kde inde by sa nám prejavoval?
Ak ste nastavení tak, že hneď, ako sa uvoľnia opatrenia, pôjdete precestovať kus sveta a doháňať to, čo ste počas opatrení zameškali, potom ste nič nepochopili a budete aj naďalej trpieť. Práve teraz je dôležité upratať si svoje hodnoty a žiť podľa nich tak, aby ste nič doháňať nemuseli. Skúste si predstaviť, že to, čo sa teraz deje, je len dôsledkom vášho vlastného pôsobenia a to, čo sa bude diať ďalej, závisí len a len od vás.
Je čas čeliť svojim strachom. Je čas vytvárať nové spoločenské bunky a vytvárať zdravé, obrodené vzťahy. Je čas byť na seba a svoje konanie HRDÝ.
Napriek zdanlivému chaosu, vnímam na pozadí toho všetkého hlboký pokoj. Nech sa tento pokoj šíri aj do vašich obydlí drahí priatelia!
(Matej Jurenka)
